Bedla vysoká

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 100-300 mm v priemere, najprv je valcovitý alebo elipsoidný, neskôr kuželovite klenutý a napokon plocho rozprestretý, v strede vždy s hrboľom. Postupným zväčšovaním klobúka sa hnedá pokožka rozpukáva na hrubé škridlicové šupiny, cez ktoré presvitá biela vatová dužina. Iba v strede sa nerozpukáva a zostáva súvisle hnedá. Okraj klobúka býva belavo páperistý.

Hymenofor:

Lupene sú 10-19 mm široké, čistobiele, husté, bruškaté, od hlúbika oddelené úzkou medzerou.

Hlúbik:

Hlúbik je 200-400 mm dlhý a 20-40 mm hrubý, takmer valcovitý, hore stenčený, dolu zhrubnutý do nápadnej guľovitej alebo elipsoidnej hľuzy, ktorá býva pokrytá bielou mycéliovou plsťou. Za mladi je hnedý, neskôr nepravidelne šupinkatý. Najprv je vatovite vypchatý, neskôr rúrkovite dutý a drevnatý, z klobúka sa dá ľahko vylomiť. V hornej tretine má posuvný prsteň, ktorý má dvojitý rozstrapkaný okraj.

Dužina:

Dužina je biela, na vzduchu farbu nemení, v dospelosti je v klobúku vatovitá, v hlúbiku tvrdá, vláknito drevnatá, vonia príjemne a má dobrú chuť.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Ľudové názvy:

bedľa, ambrél, bagoňa, muchotrávka, kochlačka, kozarova mať, kuky-muky, parazól

Výskyt:

Bedľa vysoká rastie od júla do októbra na okrajoch lesa, na svetlých rúbaniskách, zväčša na trávnatých miestach pri ihličnatých aj listnatých stromoch. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule a taktiež v Afrike, Indii a v Austrálii.

Biotop:

Význam:

Je to výborná jedlá huba. Mladé klobúky sa zvyčajne pripravujú na spôsob viedenského rezňa. Staršie plodnice bývajú veľmi aromatické a na jedenie sa používajú najčastejšie iba v zmesi s inými hubami.