Kuriatko jedlé

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 10-70 mm v priemere, za mladi je mierne klenutý, potom plochý a napokon lievikovite prehĺbený s laločnato zvlneným okrajom. Najprv býva žĺtkovožltý, neskôr blednúci, holý, matný.

Hymenofor:

Lupene sú v podobe hrubých, vidlicovite rozdelených, až 3 mm vysokých žiliek, ktoré sú pospájané priečnymi žilkami (anastomózami). Žilky sú žĺtkovožlté a zbiehajú hlboko na hlúbik.

Hlúbik:

Hlúbik je 30-60 mm vysoký a 8-25 mm hrubý, rovnako sfarbený ako žilky pod klobúkom (žltý), valcovitý, smerom k báze sa zužuje a smerom ku klobúku sa rozširuje tak, že prechádza pomaly do klobúka.

Dužina:

Dužina je bledožltá, pevne mäsitá, vôňu a chuť má príjemne korenistú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je bledo okrovožltý.

Ľudové názvy:

kuriatka, kurence, kurčatka, kuriačky, kuríčky, kuročky, kurky, kuriaše, kuriače, kohútky, lišky, lišočky, lišovky, kozačky, herhubky, hrajhubky, hajdahubky, hubky, červené hubky, tanečnice

Výskyt:

Kuriatko jedlé rastie od mája do novembra v ihličnatých aj v listnatých lesoch v machu alebo medzi lístím, zvyčajne vo veľkých húfoch. Vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule, v severnej Afrike a v Austrálii.

Biotop:

Význam:

Je to veľmi chutná huba a na celom svete si ju veľmi cenia. V západnej Európe ju viac vyhľadávajú ako napr. hríb smrekový. Má príjemnú korenistú chuť a dajú sa z nej pripravovať jedlá na rôzne spôsoby. Celkom mladé plodnice v sladkokyslom alebo octovom náleve sú výbornou lahôdkou ako šalát. Dužina kuriatka jedlého má veľmi tuhú konzistenciu, a preto je jednou z najťažšie stráviteľných húb. Jednako však je to veľmi významná huba, lebo rastie vo veľkých množstvách a hmyz ju takmer vôbec neznehodnocuje.